71 mŕtvych detí na Slovensku. Denne.

Autor: Erik Bogdan | 4.1.2014 o 15:55 | (upravené 4.1.2014 o 16:15) Karma článku: 14,64 | Prečítané:  4773x

Titulkom som mal v úmysle vás šokovať. Šokovať a zobudiť. A neprestanem s tým, kým ma niekto nebude konečne počúvať. Politikov sa to netýka, tí sú za vodou a na ostatných kašlú. Mám na mysli vás, nás, členov stáda.

Každý pracovný deň na Slovensku zomrie 71 detí. Citovo. Aspoň tak mi to vychádza štatisticky. Vzal som 12 tisíc rozvodov ročne, vynásobil od brucha koeficientom 1,5 dieťaťa na manželstvo a vydelil od brucha počtom pracovných dní. Každý rok takto naši skvelí sudcovia ( citovo ) zabijú asi 18 tisíc detí. Pravdaže, ide „iba“ o citovú smrť, takže to sa neráta. Detičky pekne vstanú, aj s paintbolovým citovým biľagom na celý život, úprimne sa usmejú na výherkyňu – dopredu jasnú – a ide sa ďalej. Každému rozumne uvažujúcemu človeku musí byť jasné, že tých 95% otcov nemôže byť natoľko neschopných výchovy a starostlivosti o vlastné deti, aby im ich vzali. Každému rozumne uvažujúcemu človeku musí byť jasné, že neschopnosť na výchovu sa môže týkať maximálne cca 30% otcov ... a že toto percento musí byť rovnaké aj u matiek. A to už to percento dosť preháňam. Rozumne uvažujúci človek chápe, že dieťa by malo byť vychovávané vlastnými rodičmi ( ktorí o to majú záujem ). Napriek tomu na súdoch citovo zabijú asi 70 detí denne. Sudcovia zvyknú byť považovaní za rozumných ľudí, aspoň tými, ktorí ich vymenovali, kedysi dávno, ešte predtým, než ich úplne skazilo a pohltilo právo, zákony, život na súde. Problém je, že sudca sa riadi iba zákonom ( v tom lepšom prípade ). Ešte väčší problém je, že hoci zákon niečo povoľuje ( ale nenariaďuje ), sudca to neurobí, lebo nemusí. Zákony sú deravé, vytvorené právnikmi pre právnikov, aby sa v nich mohli čvachtať, ryžovať, voľkať si, prekĺzať medzi nimi. Táto ryba smrdí od hlavy po chvost, ale totálne. A na poslednej zastávke, poslednej prekážke, poslednom múre, zvanom demokracia, sa rozbíja akýkoľvek rozumný argument, akékoľvek volanie po spravodlivosti. Hádam predsa nebudeme narúšať a meniť „demokraticky ustanovené“ zákony, len v záujme akejsi smiešnej spravodlivosti ! Ja vám hovorím, že určite existuje niečo väčšie a dokonalejšie ako písaný zákon, zákon ľudí. Hovorím, že určite existuje niečo väčšie a dokonalejšie ako právo – niečo, čo bolo vymyslené a dané dávno, pred tisíckami rokov. Volá sa to ( viem, je to čudné, veľmi zastaralé slovo ) – morálka. Volá sa to božský zákon, božská iskra v nás, prevyšujúce všetky písané zákony sveta. Isteže, toto možno znovu otvára dvere istým extrémom, istej vyhrotenosti, istej redukcii farieb ... v prospech ... čoho vlastne? V prospech toho, aby sme ročne nezabili 18 tisíc detí? Aby sme žili lepší, kvalitnejší, naplnenejší, bohatší život? Potrebuje to vôbec niekto? Hmm, zdá sa, že okrem Západu taký svet potrebuje celá zemeguľa ( medzičasom znásilňovaná a pretváraná na obraz svojho vnútorne upadajúceho veľkého Vzoru ). Zdá sa, že taký svet potrebujeme všetci, kým sme ešte čistými deťmi, alebo keď stojíme pred oltárom či matrikárom. Zdá sa, že taký svet potrebujeme pre svoje deti, keď sa nám narodia a my ich vychovávame. Už vám konečne zapína ?! Pravdaže, ja nie som politik. Nekandidujem za žiadnu stranu a hádam ani nebudem, lebo by ma zhovadili. Nekandidujem za prezidenta, ani do europarlamentu. Nezbieram podpisy, lebo by som ich asi nevyzbieral a ak aj vyzbieral, tých 149 ostatných zväčša právnikov, by mi to sfúklo zo stola, možno aj palicou ma vydrali. Takže čo budem robiť? Vypisovať blogy, ktoré číta zopár ľudí. A aj tak si myslím, že všetci ostatní sa mýlia ! Takže čo budeme robiť? Aha, už viem – budeme sa pokojne prizerať, ako každý deň naši sudcovia zavraždia 71 detí. Pozerať sa, ako sa na Slovensku tolerujú zločiny proti ľudskosti, porušovanie ľudských a rodičovských práv, porušujú naše vlastné zákony. Budeme tolerovať domáce a hádam aj tie medzinárodné rodičovské únosy, zatiaľ čo by sme ich mali pranierovať, prísne trestať, potierať celou silou svojej osobnosti a moci, ak nejakou disponujeme. Budeme? Budete? Ja teda nebudem a každý, kto tak robí a nebojuje, nuž, nech si to vybaví so sebou samým, s vlastným svedomím, ak nejaké vôbec má. Sme tu na to, aby sme svojím životom niečo zlepšili, niečo zachránili, niečo vytvorili – a nie ničili, zabíjali, popierali, zadupávali. Nie je vari 71 detí denne hodných boja za dobrú vec? Nie je čo len jedno jediné dieťa za miliardy rokov existencie ľudskej spoločnosti hodné záchrany?
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?