Návody, ako byť mrchou

Autor: Erik Bogdan | 1.1.2015 o 12:44 | Karma článku: 8,39 | Prečítané:  2128x

Kamarát ma upozornil na článok v Eve, kde predstaviteľka štátnej moci podáva svoj osobný pohľad na otázku rozvodov, rozchodov a zverovania detí. Aspoň teda chcem dúfať, že je to len jej osobný názor, lebo keby to mal byť jej profesný názor, tak sme chlapi - povedané po slovensky - v riadnej riti. A nielen chlapi, ale aj naše deti.

Nebudem hovoriť slová ako napríklad „zasa jedna mrcha prehovorila“, lebo veď to si vyčítate z toho článku aj sami. Ale nebudem hovoriť ani takým kultúrnym a diplomatickým spôsobom, ako pán Tinka. Nie som diplomat, ani politik a rád rozmýšľam starovekým, čierno-bielym spôsobom. Som na to hrdý; dokonca i na to, ako sa za moje slová všetky tie mrchy oboch pohlaví tak dobre a tak ľahko do mňa triafajú: kategorické postoje sa predsa nesmú nosiť! Ok, žime si, ako chceme. Ibaže ... niečo je solídne ako skala v izraelskej púšti, no a iné zase tekuté ako čínsky šmejd - a platí to aj o životných zásadách, verte alebo nie.

Pani štátna tajomníčka, nech je jej úrad ľahký ( akože s takými postojmi aj musí byť ), doslova tára nezmysly a nepravdy, čo je už tak dosť zlé. A ak o tom ani len nevie, o to horšie. Ono, rozprávať pre ženský magazín veci, ktoré sa ženám dobre počúvajú, nie je nakoniec nič ťažké; ale utvrdzovať tak mrchy v sociopatickom správaní a myslení ( a k tomu predstaviteľkou štátnej moci ), to je už fakt dosť zlé. Nech nám len pani J. pekne ukáže nejakú štatistiku, ktorá by potvrdzovala ktorékoľvek z jej tvrdení, napríklad, že ženy vraj v sporoch o zverení ťahajú za kratší koniec ( to je akože čo? ); že súdy naozaj niečo robia s tvrdeniami otcov o manipulácii detí ich tzv. matkami; koľkože to žien bolo naozaj a účinne ( nie iba papierovo ) postihnutých za marenie styku detí s ich vlastným otcom; koľko žien zneužíva výlučnú starostlivosť ako pomstu otcovi detí, ako prostriedok ekonomického zdierania alebo aby sa vyhli samote a tým aj vlastnej neschopnosti. Nech sa len pani J. príde pozrieť na ktorýkoľvek súd v republike, nahliadne do spisov a potvrdí si štatisticky, aké špinavosti robia ženy pred, počas a po rozvode, len aby nejako „vyhrali“, ako kydajú na dovtedy dobrých manželov a otcov, ako unášajú spoločné deti, maria styk, bránia v kontaktoch, manipulujú, očierňujú, indukujú SZR, citovo, psychicky zneužívajú spoločné deti – ja jej za seba také nahliadnutie milerád umožním a verím, že aj mnohí z ostatných otcov! Nech sa pani J. skúsi zamyslieť, či je treba brániť matky alebo otcov – alebo hádam predsa len tie deti, nie? Dúfajme, že bude súhlasiť, lebo keď aj tak bude tvrdiť, že ženy, tak sme – no, viete kde. Koľko žien je medzi bezdomovcami potom, čo by ich otcovia detí obrali o deti, byt, majetok, ožobráčili vydieračským výživným, zničili citovo a psychicky marením styku, priviedli na okraj priepasti, možno aj k tomu alkoholu, úpadku? Aké je percento? Čo je normálne na zverovaní detí výlučne jednému rodičovi, hoci v manželstve a v rodine žilo dieťa s oboma rodičmi? Čo je normálne a dobré na zverovaní výlučne jednému rodičovi, hoci dieťa potrebuje, vyžaduje, túži a chce byť s oboma rodičmi rovnako? Kto v jej úrade ochráni dieťa pred zlovôľou rodiča, ktorý ho unesie, postupne manipuluje, hoci na to nie je žiaden dôvod, a tobôž nie právo? Kto v jej úrade nedovolí ženám ( ktorým zverujú stále 90% detí ), aby vyrábali deti, ktoré „plačú, lebo musia ísť k vlastnému milujúcemu otcovi“?

Podľa mňa pani J. v danom rozhovore svojimi výrokmi výrazne posilňuje sociopatické správanie tzv. matiek, podporuje neobčianske, protiprávne, nelegálne spôsoby myslenia a konania, podkopáva zdravý vývoj spoločnosti smerom k modernému prístupu k rodičovstvu, k paritnej rodičovskej zodpovednosti, k „výrobe“ zdravých, osobnostne sebavedomých, pevných ľudí, osobností, budúcich žien-matiek a budúcich mužov-otcov. Lebo, a to mi nevyhovoríte, je veľká pravdepodobnosť, že mrcha vychová zase len mrchu; že dcéra, ktorá vyrastá bez otca, nebude mať šťastie vo svojich vzťahoch ( ak sa bude riadiť výchovou svojej „matky“ ), že syn, ktorý vyrastá bez otca, bude moderným mužom s funkčným modelom vzťahu muž-žena ... a je tam kopa iných vecí, veď psychológovia vedia. A bohužiaľ, vie aj veľa z nás, ľudí z rozvedených manželstiev.

Ja hovorím, že rozvody manželstiev s deťmi by nemali byť vôbec ľahké: od začiatku musí byť zachovaná rovnováha, všetko musí byť riadne a hlavne objektívne preskúmané, zistené, podložené, zdokumentované; deti by mali byť na prvom mieste v ich záujme mať oboch rodičov rovnako, ako doteraz. To, čo pani J. hovorí v tak dobre, ach tak slastne znejúcich slovách v ženskom magazíne, smeruje celkom proti tomu. Ponechávam stranou politickú vôľu mať takú osobu ( osobu s takými názormi ) na takom poste, ale silnejšia by predsa len mala byť vôľa spoločnosti takú osobu na takom poste nemať. Prinajmenšom, ak aj ste žena, ktorá číta tento blog a čítala ten článok, by sme sa mali zamyslieť nad tým, čo čítame; zamyslieť sa a niečo urobiť. Dlžíme to deťom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?