Unesú vám deti, súd to nakoniec odobrí – a všetko je v poriadku ??

Autor: Erik Bogdan | 1.9.2015 o 15:14 | Karma článku: 7,27 | Prečítané:  1292x

Som jedným z otcov, ktorým manželka uniesla spoločné deti a ktorý dlhé roky bojoval a bojuje o právo byť aj naďalej dobrým, rovnoprávnym rodičom pre svoje deti.

Som občanom, ktorý nepokladá domáci a už vôbec nie zahraničný únos detí jedným z rodičov za čin, ktorý by bol právne, morálne a ľudsky v poriadku. Na počudovanie, súdy si však asi myslia niečo celkom iné.

Niektorí z mojich verných čitateľov ( zdravím exku! ) môj príbeh poznajú; je to však príbeh, ktorý sa na Slovensku deje až príliš často. Príliš často hlavne preto, že konanie ľudsky, morálne a právne menejcenných tzv. rodičov-únoskýň nie je zákonom nijako postihované a/alebo trestané, hoci dúfam, že už nie nadlho.

Jedného dňa vám skrátka ukradnú deti, zmiznú z radaru, nedovoláte sa na mobil, nenájdete ich nikde, zľahne sa pod nimi zem. Úrady vám nepomôžu, tamojšie tetušky vás tak najviac ak poľutujú a nepohnú ani prstom. Nejaké zákony máme, ale ich uplatňovanie a používanie napríklad pokút, zmien v rozhodnutí o výchove a podobných opatrení je ako šafránu. Vymožiteľnosť práva je v rodinnom práve skoro nulová. Súdy fungujú, jednajú a pojednávajú tak neskutočne pomaly a neefektívne, že vás ide rozdrapiť - už len z toho, ako plynie čas, ako vám uniká každý deň, každá hodina, každá minúta bez detí. A podotýkam, že každá táto minúta, hodina a deň hrubo sú zneužívané únoscom na priame alebo nepriame vymývanie detských mozgov. Únosca, nazvime ho posvätným slovom „matka“ ( štatistiky to len potvrdzujú ), so zručnosťou nacistického programátora za kratší či dlhší čas nakoniec z vášho spoločného dieťaťa vyrobí svojho poslučného robota. Robota, ktorý nebude mať a nemá inú možnosť, ako poslušne papagájovať naučené názory a vety, ako dookola opakovať, že chce byť s matkou ( lebo mu ani nebola daná šanca spoznať a byť vo výchove druhého, rovnako milujúceho a milovaného rodiča ). Robota, ktorého výchovu aj tak raz nezvládnu a ktorý sa aj tak raz oslobodí a vymkne z kontroly, často s fatálnymi následkami a dôsledkami pre chúďa dieťa.

Zrekapitulujem: moje dcérky Saška a Miška mali byť ešte v roku 2009 podľa znalkyne zverené mne, so širokým stykom s matkou. Súd sa na znalkyňu vykašľal a zveril deti matke, so smiešne obmedzeným stykom so mnou. Odvolal som sa a krajský súd rozsudok zrušil.

Exka však mala, spolu so svojím milencom, francúzikom ( píšem zámerne malým písmenom, lebo taký tvor pre mňa hádam ani nie je človekom ), iné plány: takže nečakala na rozhodnutie súdu a v januári 2010 deti uniesla do zahraničia, bez môjho vedomia a súhlasu. Celý rok po deťoch „úspešne“ pátrali naši schopní policajti, nech im je stolička príjemná na zadky! Po roku exka naklamala ďalším francúzikom na súde, že deti boli zverené jej, takže títo ( ktorí si ani neoverili, čo im je nakecávané ), návrat detí začiatkom 2011 zamietli. Odvolal som sa, úspešne. Takže nakoniec začiatkom 2012 francúzi konečne rozhodli, že deti je treba vrátiť.  Lenže ani 3 roky po prvom rozhodnutí o návrate sa však nič nevykonalo !

Medzitým, po nejakých naťahovačkách, kedy sa exka po uplynutí lehoty na odvolanie chcela odvolať, som mal ísť po deti ( 5.7.2013 ), s tým, že deti budú vrátené na Slovensko a konanie o zverení bude pokračovať. Konečne, myslel som si, tak som s radosťou šiel do tej krajiny po deti. Lenže zbytočne, lebo exka ich na dohovorené a úradmi určené miesto nedoviedla a odmietla ich vydať ! Obvinili ju z neodovzdania dieťaťa, dostala finančný trest aj podmienku do basy ( zmiernené po jej odvolaní v 2014 ) – doteraz sa nič z toho nevykonalo !

Pýtate sa, prečo sa nič nevykonalo? Jednoducho preto, lebo teraz sa zrazu načúva znalcom, či skôr „znalcom“ ! Títo dobrí, jednoduchí a vysoko nadaní ľudkovia totiž „odborne“ konštatovali jasnú vec: deti si v cudzej krajine vraj už zvykli, chodia tam do školy, vraj tam chcú ostať, je to ich názor, vôľa, v ich záujme, bodka ! Takže milý krajský súd zase zveril deti tzv. matke, v skutočnosti únoskyni, manipulátorke, klamárke, programátorke detí nacistickej klasy, mrche človeku a sociopatke v maske obyčajnej a dobrej matky, kruto stíhanej osudom a hlavne tým hovädom ex-manželom, čo sa silou-mocou domáha JEJ a iba jej detí ! A keďže, ako je známe, proti krajskému súdu sa ísť nedá, hra skončila – jedine, že by ste sa obrátili na Ústavný súd, a to je už dosť silná káva.

Tí, čo ma poznajú, už asi vedia, čo bude: nuž áno, pôjdem s tým na Ústavný súd. A jasné, každá pomoc a rada vítaná, takže sem sa, dobré a užitočné odkazy, rady, tipy, triky, kontakty, sem sa, len sem ! neviem, či to mojím deťom pomôže vymaniť sa z citového a psychologického väzenia u matky, asi nie. Ale ak moja vec vyhrá, vyhrajú možno iné deti, iní otcovia, ktorí budú bojovať o svoje deti, proti únosom vrámci Slovenska i cezhraničným únosom. Iba nezrelý a neschopný človek „rieši“ veci útekom, únosom – zrelý a ľudsky schopný jedinec si sadne k jednaciemu stolu a jedná, robí kompromisy a hlavne: myslí na dieťa. Tohto moja drahá exka, Mgr. Silvia Bogdanová, rodená Stašková z Vinného nebola, nie je a bohužiaľ, asi ani nikdy nebude schopná. Čoho bola a je schopná, to vidím každý deň, na našich deťoch.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?