reklama

Čo konkrétne robia poslanci pre konkrétnych ľudí?

Máme ich 150 kusov. Platíme ich z našich daní, z našich platov - ktoré sú, mimochodom, rádovo párkrát nižšie ako tie ich. Do práce chodíme každý deň. Musíme.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Svoju prácu robíme poriadne, inak nás vyhodia. Ich ale nevyhodí nikto a nikdy; aj keď to, čo robia, nerobia poriadne, efektívne alebo ak nám to prakticky nijako v našom každodennom živote nepomáha. A ak ich aj vyhodia, len zmenia masky, strany a vrátia sa. Prípadne si vydupú, vykšeftujú nejaké teplé miestečko na veľvyslanectve, v diplomacii, v európskych štruktúrach, či prinajhoršom v privátnej sfére. Necítime, že by naši poslanci urobili niečo, čo sa nás prakticky dotkne, čo nám zmení život – a zmení ho k lepšiemu. Môžeme síce donekonečna mudrovať a polemizovať o tom, či a na čo je nám a nášmu štátu dobrý napríklad nejaký protischránkový zákon, ale na môj konkrétny život to nemá žiaden vplyv. V každom prípade ma štát každý mesiac s istotou rovnou smrti oberie o dane, aby mi za ne nedal nič; ba horšie – aby ich použil na niečo iné, na iné účely a ak nedajbože budem raz potrebovať od štátu niečo ja, tak ma určite odbije ničím alebo smiešnou almužnou. Politici a ich kamaráti podnikatelia budú ďalej rozkrádať – zjavne i menej zjavne – kde sa ( ešte ) dá a samozrejme, beztrestne. Malého zlodeja chytia, veľkého nikdy. Naše životy sa kvôli tomu nezmenia.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ale načo mi je nejaký poslanec, všetci poslanci, keď pre mňa konkrétne nerobia nikdy vôbec nič? Prečo by som ich mal platiť a nedostávať za to nič? Kde je tu kapitalizmus, obchod, zmysel, štátotvorná dohoda – niečo dáš a niečo za to dostaneš? Veď tento štát, to som predsa aj ja, nie? Aj vy, vy a vy. Akosi sa tacitne predpokladá, že súhlasíme s tým, čo a ako štát robí; že ho na to splnomocňujeme. Ale určite to nie je vždy pravda. Dokonca si dovolím tvrdiť, že v prevažnej väčšine života so štátom nesúhlasíme, nepáči sa nám, ako a čo robí, hlavne u nás, na našom Slovensku. Poviete si: dobre, ale veď na to sú predsa voľby a poslanci, parlament, vláda, súdy, úrady, polícia. Lenže, čo ak nesúhlasíme úplne so všetkým? Zrušíme štátotvornú dohodu? Zrušíme štát? Vytvoríme nový, na základe nových podmienok? Ak má totiž štát vyjadrovať konsenzus dvoch strán, obe strany by mali byť spokojné – a ak jedna z nich nie je, nie je nutné niečo zmeniť? Alebo máme všetci zo Slovenska utiecť niekam inam? Do civilizácie? To je to riešenie?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tak napríklad, zásadná vec: prečo nevyčleníme, povedzme že pokusne, z tých 150 poslaneckých exemplárov zopár, povedzme 30 alebo 40 kúskov ( ale podľa mňa pokojne aj polovicu a viac ) a tí by riešili naozajstné, skutočné, obyčajné, reálne a konkrétne veci, ktoré trápia nás, občanov? Prečo neexistujú poslanci, ktorí navrhujú zákony na skutočné a konkrétne pozitívne zmeny života malých, obyčajných ľudí? Prečo títo poslanci nechodia medzi ľudí, nepýtajú sa ich, čo ich ťaží, v čom im môžu pomôcť, čo môžu zlepšiť, kde je chyba, čo sa dá opraviť, aby to fungovalo lepšie – a následne to nerobia? Prečo sa sami nepresvedčia o problémoch; o tom, čo nefunguje, ako to v skutočnosti funguje alebo nefunguje? Ba, robievajú to, trochu – ale iba pred voľbami a aj to iba naoko, s typickými politickými úsmevmi, potriasaním rukami, potľapkávaním po pleci a hlavne so sľubmi a sľubmi. A potom ich už nevidno, nikdy a nikde. Sedia si na prachoch a v papieroch, na postoch a vo funkciách a zmena nikde, zlepšenie nikde.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ja ale chcem poslancov, ktorí vyriešia napríklad katastrofálny stav nášho rodinného práva a občianskeho zákonníka. A potom, až a jedine potom, nech si riešia blbosti typu protischránkový zákon alebo kdejaký náhubkový zákon a podobné somariny.

Chcem poslancov, ktorí zákonom vyriešia násilie v rodinách, nech je akékoľvek – fyzické, psychické, citové a páchané na ktoromkoľvek členovi ( teda vrátane mužov; a samozrejme vrátane detí ). Chcem poslancov, ktorí zákonom zabránia únosom vlastných detí jedným z rodičov a ktorí tak ochránia deti pred stratou, odcudzením vlastného milujúceho rodiča. Chcem poslancov, ktorí zákonom zachovajú deťom oboch rodičov, automaticky, bez výnimiek a bez vytáčok. Chcem poslancov, ktorí zákonom zabránia tomu, aby dieťa bolo vystavené strate po všetkých stránkach – fyzickej, materiálnej, psychickej, citovej, ľudskej, životnej a to práve tým, že by mu niekto vzal jedného z rodičov. Chcem poslancov, ktorí zákonom obmedzia násilie zo strany matiek ( áno, väčšinou matiek ), ktoré deti – často pod rúškou akejsi ochrany ( ale v skutočnosti pred čím? ), pod rúškom vlastného exaltovaného „hrdinstva“ alebo „osamelého materstva“ ( ktoré nie je ani potrebné, ani zdravé, ani vhodné ), pod rúškom zakrývania vlastnej partnerskej a/alebo všeobecne ľudskej, no určite rodičovskej neschopnosti v tomto prípade prekrytej „obetavou starostlivosťou o deti“ kradnú deti otcom, odcudzujú mu ich, očierňujú ho, klamú na súdoch, privlastňujú si niečo, čo im nepatrí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Chcem poslancov, ktorí zákonom zlikvidujú funkciu sociálky ako kolízneho opatrovníka a zavedú plnú právnu a plnú občiansku ochranu detí ( minimálne od narodenia ), s povinnosťou ich zastúpenia pred súdom ich vlastným právnym zástupcom, v každom prípade odlišným od sociálky s jej maslom na hlave a konfliktom záujmov. Chcem poslancov, ktorí zákonom zriadia osobitné rodinné súdy, výlučne pre rodinné spory a zákonom obmedzia dĺžku rodinného sporu, vrátane stanovenia všetkých podmienok takého konania. Chcem poslancov, ktorí vytvoria systém zákonov, ktorí by úradníkom, sudcom a v konečnom dôsledku aj všetkým ľuďom zabránil myslieť v iných kategóriách, než je občan a človek – nezávisle na jeho pohlaví, nezávisle na postavení matky alebo otca alebo dieťaťa, nezávisle na ekonomickom, sociálnom statuse, na jeho kariérnych a osobných plánoch apod., konajúcich jedine a výlučne podľa objektívneho, fungujúceho, účinného zákona; spravodlivo, rovne a rovnoprávne.

Chcem poslancov, ktorí vyriešia zákonom, raz a navždy, katastrofálne nízku vymožiteľnosť práva: chcem zákon s pokutami, presnými postupmi, presnými ( a krátkymi ) lehotami pre všetky kroky; chcem riadne a dôkladne napísaný zákon bez škáročky. A viem, že od vyštudovaných právnikov, ktorí by zároveň mali jasnú a presnú informáciu o realite ( to by bolo tých mojich 30-40 kúskov ), toto môžem plným právom očakávať.

Chcem poslancov, ktorí zákonom donútia konať všetkých úradníkov konať a rozhodovať iba objektívne a iba na základe objektívnych, kvantifikovaných, podložených faktov. Chcem poslancov, ktorí zákonom a hlavne účinne ukončia, potrestajú, vyriešia prehmaty, laxnosti, chyby, pochybenia úradníkov a zabezpečia, aby žiaden z nich nenašiel žiadnu škáročku, ktorou by mohol uniknúť riadnemu výkonu jeho práce. Chcem poslancov, ktorí napríklad zabezpečia zákonom, aby sme za rovnakú prácu ako naši európski spoluobčania, dostali rovnakú mzdu, keď už ceny a všetky ostatné náklady máme rovnaké ako oni. Chcem poslancov, ktorí zákonom prinútia hlivejúcich a výhovorky hľadajúcich úradníkov, policajtov, sociálne pracovníčky k tomu, aby nám reálne, účinne a viditeľne pomáhali riešiť problémy a nie ich zametali pod koberec. Chcem poslancov, ktorí zákonmi zabezpečia, aby sa to, čo štátu zaplatím, spotrebovalo ( okej, pri rozumnej miere solidarity s ostatnými ), na mňa a na mojich blízkych; na vzdelávanie mojich detí, na zdravotnú starostlivosť a sociálne zabezpečenie môjho života a/alebo života v mojom regióne, prípadne na nejakú kultúru, umenie, šport – a nie sa to celé rozhádzalo napríklad na podporách alebo liečení neprispôsobivých občanov.

Lebo nakoniec, všetky takéto zákony, ba ešte viac si za svoje dane zaslúžim. Aj vy, aj vy, aj vy; my všetci. Ak dokážeme a musíme pracovať dobre my, musia to dokázať aj všetci úradníci, sudcovia, policajti, sociálky a aj poslanci. Hlavne poslanci, lebo ryba smrdí vždy od hlavy – okrem toho, že smrdí celá. Inak ... nuž, inak ich musíme vyhodiť; vyhodiť, vymeniť, niečo zásadne zmeniť. Niekoľkých by určite nebolo naškodu aj odsúdiť a zatvoriť. Urobiť aspoň ľahšie čistky v úradoch, napríklad na základe účinnosti výkonu funkcie jeho úradníkov. Je absurdné, aby sme živili niekoho, na koho sa všetci sťažujú, s kým nikto nie je spokojný, kto robí sa mé chyby a prešľapy, kto problémy zametá a nerieši. Lebo taký systém, tento systém, ktorý máme teraz, pre nás, konkrétnych ľudí nefunguje.

A v tom, čo hovorím, idem dokonca ďalej: títo noví a novodobí poslanci by absolútne nemali hľadieť na svoju politickú príslušnosť, členstvo v akejsi strane – ale mali by svoju prácu vykonávať jedine a výlučne s cieľom zlepšiť konkrétne životy ľudí; ľudí ako ja, ako vy a vy a vy. Mne totiž na žiadnej strane nezáleží, pre mňa by nemusela existovať žiadna strana, kašlem na strany a na voľby, či skôr pseudovoľby – mne by stačila aj jedna jediná strana. Alebo žiadna strana, stačí jeden normálny zdravo uvažujúci človek, hoci aj v nejakej forme výsadného ( absolútneho ) vedenia. Nezáleží mi totiž na tom, či je poslanec červený, modrý, zelený alebo hnedý; akého boha vyznáva; akým jazykom hovorí; o čom si rozprávajú v straníckom klube: jediné, na čom mi záleží je to, aby poslanci, ktorých platím, robili prácu, ktorá mi zlepší život a zlepší život ostatným, ktorí sú vždy a v každom jednotlivom prípade konkrétni ľudia.

Táto demokracia pre mňa nemá význam ani zmysel ani hodnotu: je príliš jednostranná ( iba berie a nič nedáva ), príliš sofistikovaná, príliš vzdialená môjmu životu na to, aby som ju mohol uznávať, prijímať za svoju, podporovať ju. Preto, kým nebudem mať takýchto nových, obrodených poslancov, také zákony, o ktorých hovorím; kým nebudem vo svojom živote badať konkrétne pozitívne zmeny - výsledky práce týchto poslancov, nebudem uznávať žiaden parlament, žiadny štát, žiadnu takzvanú demokratickú politickú scénu, nič z tých panských „huncúctiev“, oveľa viac škodlivých, než sa to na prvý pohľad zdá.

Erik Bogdan

Erik Bogdan

Bloger 
  • Počet článkov:  34
  •  | 
  • Páči sa:  0x

snažím sa bojovať za spravodlivosť a ostať človekom Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu